Červenec 2012

A čo príde teraz?

29. července 2012 v 14:14 | Lisi |  Príbehy (trochu vymyslené a trochu pravdivé)
Úvod:
Príbeh Ivy Viv Samantovej. Ivy sa rozhodla, že mesto Moatry je pre ňu... nudné a chladné. A tak sa presťahovala do oveľa väčšieho mesta. Keď prišla do svojho domu a vybalila si kufre, išla si nájsť na internete prácu. No nájde ju? Bude v tomto meste šťastná? Na začiatku rozpráva Ivy Viv
1. diel.
Konečne som sa presťahovala. V Moatry bolo stále chladno a tu je krásne. rozhodla som sa nájsť si prácu. Asi ani neviete, aké je to ťažké... Žiadne voľné miesta? Tak to je pekný začiatok. Čo teraz? Pôjdem radšej do tej... agentúry čo nájde prácu podľa záľub. rada maľujem, tak mi asi dajú aby som cviedla krúžok pre začiatočníckych maliarov...
Keď som došla na miesto, vošla som dnu, nikto v chodbe nebol.
Bol tam iba stôl s časopismi a nejaké stoličky. Konečne niekto prišiel!
"Ahoj, som Becky. Pracujem tu ako sekretárka pána Cernera. Potrebuješ niečo?"
"Áno, hľadám si prácu."
"Aha, tak to si tu dobre, poď za mnou,"- Povedala a išla do nejakých dverí. Následovala som ju, všade bolo ticho.
Došli sme do nejakej miestnosti, a ja som si automaticky sadla.
"Ešte som nepovedala posaďte sa!"
"Aha, prepáčte, prepáčte..."
"Robím si srandu, kľudne si sadnite a povedzte svoje meno, záľubu..."
"Áno, v poriadku. volám sa Ivy Viv Samantová a mojo uzáľubou je maľovanie. rada maľujem krajinky a portréty."
"A koľko máte rokov?"
"Iba 22."
"Pokúsim sa vám niečo nájsť, chvíľu počkajte."- Povedala Becky a začala klikať do počítača. Trvalo to dosť dlho.
"No, prepáčte, ale žiadnu prácu súvisiacu s maliarstvom nemáme. Hneď pred vami tu bola nejaká pani, a tá chcela takú prácu tiež, takže už žiadne ponuky pre vás nemáme."
"Čože? Viete ako dlho som sa tu trepala? Ešte aj autobusom! Nájdite mi tam niečo!"
"Príďte nabudúce!"
"Určite tam ešte niečo je!"
"Nie je, vypadnite z mojej kancelárie!"
"Prosím!"
"Dovidenia!"
"Tak dovidenia."- A Ivy chcela ísť preč, no niekto ju na chodbe zastavil.

"Dobrý deň, prajete si?"
"Ja už odchádzam."
"A nenašli ste žaidnu prácu?"
"Nie, pani Becky mi ju nenašla."
"Prečo?"
"Neviem, že vraj už nie je."
"Pioďte do mojej kancelárie, pozriem sa. Becky je tu nová."
"Aha. Dobre."
A tak Ivy išla do kancelárie pána Cernera. On si sadol ku počétaču a potom jej dal uniformu, ktorú si obliekla. Pán Cerner jej síce vysvetľoval, čo má v práci robiť, no Ivy bola taká natešená, že ani nepočúvala.
"Podľa tej uniformy... mám prácu?"
"Samozrejme, vy ste ma nepočúvala?"
"Prepáčte."
"V pohode. Zajtra o 9 ráno pôjdete do Galérie Pagoti. budete ukazovať obrazy, budete sprievodkyňa..."
"Hmmm, neviem, či práve to som chcela."
"Viem, no ak budete pracovať dobre, môžu vás povýšiť a budete aj maľovať pre tú Galériu."
"Tak to je úžasné!"
"Áno, to je. Môžete ísť."
"Neviem síce kto ste, ale ďakujem..."- Ivy sa pozrela na ceduľku na jeho stole. Bolo tam napísané Riaditeľ Cerner.
"Som riaditeľ..."
"Aha... Dovidenia!"
Ivy sa skoro prepadla od hanby, kvôli tomu, že nevedela, kto je. Pán Cerner si z toho nič nerobil. Asi sa mu to stáva často....
POKRAČOVANIE NABUDÚCE

No, čo už.

29. července 2012 v 13:39 | Lisi |  Táto stránka (novinky, design...)
Ešte trochu dávnejšie, asi pred... týždňom sa nám pokazil počítač. No, čo už. Našťastie je už teraz "v pohode", no všetky rodinky, fotky... všetko sa vymazalo, takže nemôžem pokračovať v komixoch. Namiesto týchto, mám nové.
Tak dúfam, že sa tešíte, lebo nový komix mi dal dosť zabrať Usmívající se, pekné čítanie.

rodinka Lilová

1. července 2012 v 10:13 | Lisi |  Príbehy (trochu vymyslené a trochu pravdivé)
Všetci v rodinke Lilovej mali radi prácu a boli milí.
Klára Lilová mala dve deti- Karinu a Martina. Nikdy sa o nich veľmi nestarala, mala rada prácu a niekedy nad počítačom strávila aj celé hodiny... teraz, keď už je staršia a má dôchodok to chcela Martinovi vynahradiť. Martin bol rozmaznané dieťa ,ktoré obidvaja rodičia strašne chceli a Karin bola iba ich dieťa, nestarali sa o ňu veľmi. Preto bola vždycky milá, dobrá, no o svoj vzhľad sa veľmi nestarala.
Klára
Peter
Martin
A Karin uvidíte nabudúce...