Srpen 2012

Andrews 1. časť

22. srpna 2012 v 8:28 | Lisi |  Príbehy (trochu vymyslené a trochu pravdivé)
Rozpráva Josephyn...
Zobudila som sa na buchot, vstala som z postele a čo najpomalšie som došla ku dverám. "Mami?"- Zakričala som. Zrazu som si spomenula, mama mi balí veci. Mám síce už dvadsať rokov, no stále mi rodičia pomáhajú, práve dnes sa sťahujem. Keď som mala zbalené úplne všetko, rozlúčila som sa s rodičmi. "Josephyn, v dome už máš nábytok, len ešte musíš zavolať maliara..."- Povedala mama a objala ma. Vyšla som von a zakývala im, nasadla do auta a pozerala na môj "starý dom", ani som si neuvedomila, že už sme zaparkovali, pozerala som sa všade možne a až po chvíli som vystúpila. "Tak tu budem bývať?"- Opýtala som sa šoféra no ten len pokrčil plecami. Potom odišiel a ja som pokojne prišla k dverám, keď som vošla dnu, zbadala som tie nevymaľované steny a hľadala telefón. Aha, tu je.
"Ehm... Dobrý deň, vy maľujete steny v domoch, že?"
"Áno, my sme maliarska spoločnosť..."
"Áno, áno... Potrebujem vymaľovať dom, kedy by ste tak mohli príjsť? Mne to vyhovuje aj teraz."
"V poriadku, ale teraz máme veľa ľudí, určite sa ešte dnes zastavíme."
"Ďakujem."
"Tak na ktorej ulici bývate?"
"Aha, samozrejme... na Petúnovej 21."
"Dobre, dovidenia!"
"Dovidenia."- Zložila som telefón a urobila si skvelé makaróny so syrom. Čakala som na maliara strašne dlho, až bolo sedem hodín a tak som si povedala, že si pôjdem pospať. O deviatej v noci zazvonil zvonček pri dverách. Vstala som a v pyžame som prišla ku dverám. Bol tam muž s nejakou taškou ktorú si položil na zem, bol to maliar.
"Prepáčte, asi som vás zobudil, ale tá pani, čo to vlastní vám že vraj sľúbila, že to bude ešte dnes... že mám príjsť ešte dnes..."- Vyzeral byť veľmi unavený, tak som mu spravila kávu a potom sme sa rozprávali o všetkom možnom, potom sme si pozreli telku a on maľoval niektoré izby a potom som zistila že je ráno. Vyšla som na záhradu, do vírivky a povedala som mu, nech sa pridá
.
A ako sme sa tam rozprávali, zrazu mi povedal "Slečna, máte rada zvieratká?" "Áno mám, prečo?" "Pretože som počul o jednej úžasnom útulku, je to ako hotel pre zvieratká, niečo také luxusné... A tam je jeden kocúr, ktorý by potreboval majiteľa..." "No... ja neviem. Potom sa rozhodnem." "Dobre, tak ja pôjdem, len sa prezlečiem, dovidenia!"
Obliekla som si pracovný odev a dokonca som pripravila misku pre mačku, rozhodla som sa, že si zvieratko adoptujem. No, tak som sa ešte spýtala, ako sa volá a on povedal, že David Jonson. Odišiel. Telefonovali sme spolu niekedy tak, dlho, že až. A kúpila som si kocúrika Sultána.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE

Čo to je vlastne za rubriku?

12. srpna 2012 v 8:56 | Lisi |  Sims and You!
SIMS AND YOU!

Táto rubrika je zameraná na simíkov a všetko o nich. Budú tu informácie o cudzích simíkoch (tí, čo vám prechádzajú okolo domu Smějící se), novinky zo sveta Sims a iné!
Ja osobne sa na to veľmi teším, lebo ma baví zisťovať takéto "fakty". Určite tu bude aj pár záhad s možným rozlúštením a iné zaujímavé "hlúpostičky". Určite si pozerajte rubriku Sims and You.
Dúfam že sa vám bude páčiť Usmívající se.

Aké sú nadprirodzené bytosti?

11. srpna 2012 v 18:28 | Lisi |  Nadprirodzené bytosti
V Sims 2 sú rôzne bytosti... Ale aké? Tu sú Usmívající se.
The Sims 2 Maznáčikovia
Vlkodlaci, ak sa chcete stať vlkodlakom, jednoducho si vysaďte na záhradku veľa stromov, najlepšie ihličnatých, a zasaďte si kvety, ale nestarajte sa o nich. Priláka to vlkodlakov, ktorých musíte privítať (poznáte ich podľa toho, ze sú čierny a svietia im oči za žlto, chodia v noci) a spriateliť sa s nimi, po čase vás kusnú a vy sa stanete vlkodlakom.
The Sims 2 Ročné obdobia
Simorosti, ak sa chcete staň simorostom, zasaďte si na záhradku zeleninu alebo ovocné stromy (môžete z nich robiť aj šťavu, pomocou odšťavovača) a chemicky ošetrujte. Keď sa o zahrádku budete starať veľmi pečlivo, stanete sa simorostom (trvá to dlho!).
The Sims 2 Noční život
Upíri, ak sa chcete stať upírom, choďte v noci (okolo dvanástej) do centra. Tam navštívte nejaký podnik a zabávajte sa! Ked uvidíte upíra... Vyzerá takto:
- je úplne bledý
- má čierny plášť
- má červené oči a veľké zuby
- zakrýva si ústa a chodí pomaly
Tak sa s ním zoznámte. Pozor, chodí domov skoro ráno. Tak potom ho môžete pozvať domov, buď vás kusne sám, alebo jednoducho dajte Nabídnout... Natehovaní a môžete ovládať upíra, potom za neho hrajte a kliknite na siminku/ simíka z ktorého chcete urobiť upíra a vyberte niečo ako Kousnout. Potom už len zariaďte, aby váš simík nechodil na slnko. Ak sa vám to omrzí, zavolajte dohadzovačku a kúpte si lektvar, a už nebudete upír.
The Sims 2 Univerzita
Zombíci, ak sa chcete stať zombíkom, váš simík by musel zomrieť. Potom už le pracujte vo vedeckej kariére a potom budete mať medzi oceneniami Oživomotron, ak na neho kliknete, môžete oživit svojho simíka, ak dá simík peňazí viac ako 5000, určite bude simík normálny, no ak dáte okolo 1000, simík bude zombík.
The Sims 2 Šťastnú cestu
Yetti, ak idete so simíkom na dovolenku, skúste začať hrabať na rôznych miestach poklad. Možno vyhrabete mapu k skrytému pozemku, potom tam len príďte a zoznámte sa s Yettim.
Pokračovanie neskôr :D

Baletní príbeh troch sestier, 1. diel

3. srpna 2012 v 16:39 | Lisi |  Príbehy (trochu vymyslené a trochu pravdivé)
Baletná škola Caelovcov....Tak takto to začalo.... Rozpráva Charlota.
1. diel
"Charlota, Valentina! Ide sa do baletnej školy!"- Zakričala mama.
"Ale mami, ešte si robím úlohy."- Odpovedala som.
"To ma nezaujíma! Zoberte si úbor a ideme!"- Odpovedala mama a sadla si do auta.
"Ale mami... veď sme sa práve vrátili zo školy!"- Zakričala som a postavila som sa na terasu, husto pršalo. Valentina už sedela v aute.
"Charlota! Nasadaj! Teda... počkaj, choď povedať otcovi, aby sa postaral o Anastasiu."- Zakričala ešte.
"On sa o ňu postará..."- Otočila som sa a pozrela som na dvere.
"Tak dobre. Poď do auta."- Odpovedala mama.
Tak som nasadla a dala som si tašku do kufra auta. Nasadla som a pripla som si pás... Valentina mala zasa nejaké námietky.
"Pečo musí ísť aj Charlota?"
"Pretože chcem, aby ste obidve vedeli tancovať."
"Ale ja rada hrám futbal."
"Mne je to jedno! Budeš vedieť tancovať."
"Ale mami...!"
"Už ticho. Valentina, zavolaj otcovi."
"Jasné!"- Valentina vytiahla zo svojej ružovej tašky mobil a vytočila veľmi známe číslo. Z mobilu sa ozvalo "Haló, Valentina, to si ty?".
"Áno, dám ťa na reproduktor, mama sa s tebou chce rozprávať."
"Dobre,"- A na celé auto bolo počuť hlas.
"No, dal si Anstasii kašu? Už som ju pripravila na stôl, no bola horúca."
"Anstasiu? Nešla s vami?"
"Neštvi ma!"
"Dal som jej... robím si srandu."
"Už to nikdy nerob! Zľakla som sa."
"Je mi to jedno. Anastasia pokojne sedí v detskej stoličke. Ahoj."- No už sa mama neozvala, bola ticho. Boli sme už na mieste. Vošli sme dnu...
"Tak! Valentina, Charlota, prezlečte sa!"
"Áno, mami"- Povedali sme jednohlasne. Veď je to vlastne pochopiteľné, sme dvojčatá. Síce niesme rovnaké, no mama nás obe núti tancovať. Asi preto, že vlastní tanečnú školu.
Trocha som tam začala poskakovať. Balet ma absolútne nebaví. Za to Valentina tancovala pečlivo.
"Charlota! Snaž sa."
"Tak dobre."- Odpovedala som unavene.
"Tak toto skúšajte asi desaťkrát a potom choďte hrať na husle. A potom budeme pokračovať, no musím ešte niečo vyriešiť."
A tak sme tancovali, no keď sa za mamou pribuchli dvere, prestala som a sadla som si. vybrala som si z tašky zošit a dorobila som si úlohy.
"Máš tancovať!"- Povedala Valentina.
"A ty máš zasa teraz hrať na husle."
"Idem,"- A tak si zobrala husle a začala "škriabať na husle". Ona naozaj škriabe, aj keď teraz už lepšie.
"Načo si sa prezliekala, Valentina?"
"Len tak."
"Fajn. Čo mám robiť ja?"
"Choď von."
A tak som sa prezliekla a pomaly išla, už som išla tajne otvoriť dvere a vyjsť von. Dokonca som aj mala v ruke tašku a aj kúpený lístok na autobus (aby som mohla tajne ujsť), keď sa rozleteli dvere a mama ma zbadala.
"Charlota? kde si sa chystala?"
"Ja... ja... Preč!"
"Nastúp do auta, Charlota. S Valentinou hneď prídeme a pôjdeme domov. A buď rada, že už ideme. Dnes zavriem skoro."
"Idem, mám zobrať aj tvoju tašku a Valentininu?"
"Buď taká dobrá."
"Okej..."
Veselo som poskakovala ku autu... až ma niečo napadlo! Dala somtašky do auta a s lístkom som išla na autobus, ktorý už skoro odchádzal.
Ešte som sa otočila a pozrela som sa von.
"Á! Dobrý deň, tu je lístok."
"Ďakujem slečna. Vy... idete sama?"
"Áno."- Nastúpila som už úplne a sadla som si na sedadlo. Keď sa autobus otáčal a odchádzal, zbadala som mamu s valentinou ako idú nasadnúť do auta. Potom som sa rozbehla ku zadnému oknu a pozorovala som mamu ako pobehuje okolo auta. Po niekoľkých sekundách pobehovania ako splašená nastúpila do auta.
"Hahaha! A teraz už ma nebudeš nútiť chodiť na balet!"- No to bol omyl... Keď som prišla domov, utekala som ku ockovi.
"Pomóc!"- Kričala som.
"Čo sa deje, Charlota? Stalo sa ti niečo?"
"Mama ma núti chodiť na balet a..."
"Ja ťa chápem, neboj sa, vyriešim to a... zajtra mám pre teba prekvapenie. Choď do izby, dobre?"
"Dobre... Ale, čo chceš urobiť?"
"Musím sa s tvojou mamou veľmi vážne porozprávať, zober Anastasiu do izby."
"Áno."
A zobrala som ju do izby. Pozerala som na ružové obrazy s vyšitími menami Any, Tina a Lota. Zdrobneniny našich mien. Boli vyšité fialovou nitkou. Pomaly som ich zložila a dala som ich do šuplíka.
Odrazu bolo počuť zabuchnutie dvier a uplakaná Valentina vošla do izby.
"Čo sa stalo, Valentina?"
"Ty si tu? Nič!"- Povedala a keď ma zbadala, červeň z tváre jej zmizla. Bola už normálna, namyslená Valentina.
"Idem spať."- Povedala som a ľahla som si do postele. Valentina sa ešte s Anastasiou trochu hrala a potom ju dala do postieľky.
Potm išla spať aj ona. Ráno sa zobudila ako prvá.
"Dobré ráno!"- Ozvala som sa potom, no ona už bola niekde inde, tak som vstala aj ja. išla som do kuchyne.
"Dobré ráno Charlota. Ako si sa vyspala? Poď sa naraňajkovať."
Ocko bol preč. nevidela som ho.
"Dobré ráno mami... kde je ocko?"
"O tom som sa s vami chcela porozprávať, čakali sme, dokiaľ vstaneš. Valentina tiež vstala teraz, pred chvíľou."
"Dobre... tak... čo si chcela povedať?"- Sadla som si.
"Ehm... Viete, s vašim ockom som sa pohádala a..."
"Rozvádate sa."- Zakričala Valentina.
"Možno. Ešte neviem, ale odsťahoval sa. Na budúci týždeň pôjdete ku nemu, dobre? Na týždeň."
"Čože? Ja tam nejdem! Ja ostanem tu."- Zakričala Valentina a cchela odísť.
"Počkaj Valentina, ty ku nim nechceš ísť?"
"Ku... nim?"- Povedala som a zamaračila som sa.
"Áno. Ale veľmi sa o tom nechcem rozprávať, pôjdete tam?"
"Nie, mami. Nechcem ísť ku nemu, teda ku nim."
"Tak budeš tu. A ty Charlota?"
"Ja neviem. Ešte sa rozhodnem."
Vyšla som na záhradu.... A čo tam nebolo! Futbalová lopta a bránka! Začala som hrať futbal a potom som išla do školy.
"Som taká šťastná Valentina! Veď už môžem hrať doma futbal!"
"Len sa neraduj! Mama ti to zadrhne!"
A bola to pravda...
POKRAČOVANIE NABUDÚCE

A čo príde teraz? 2.diel

3. srpna 2012 v 8:29 | Lisi |  Príbehy (trochu vymyslené a trochu pravdivé)
Po nájdení práce sa Ivy rozhodla, že to pôjde trochu osláviť. išla sa popozerať do mesta, kde videla Becky.
Becky sa nejako podozrivo pozerala všade možne.... Rozpráva Ivy Viv
2. diel
"Becky! Ahoj!"- zakričala som, Becky sa na mňa pozrela a začala utekať do nejakého obchodu. Išla som za ňou.
Keď som vošla dnu, zistila som, že je to bar. Tak teda som sa chcela otočiť, no zbadala som, že popíja nejaký koktejl.
Tak fajn, teraz som sa naštvala. Keď ma Becky zbadala, išla preč. Tak toto je už vrchol drzosti!
"Becky!"
"Čo zasa chceš, daj mi pokoj!"- Ozvalo sa z nejakej miestnosti, chcela som sa otočiť, no Becky ma vtiahla dnu.
"Tak, načo si tu?"
"Išla som za tebou.. kde sme?"
"Ooooch. Tak dobre. Ja tu bývam. Moji rodičia vlastnia tento bar a zároveň tu aj bývame, no v iných, zamknutých miestnostiach... A teraz choď preč!"
"Dobre... Ale prečo aj pracuješ?"
"Do toho ti nič nieje!"
Becky si sadla ku stolíku a začala písať nejaký dokument, tak som odišla tak rýchlo, ako som prišla.
Nič som sa síce nedozvedela, ale viem, že toto by sa šéf dozvedieť mal. Aj keď... Načo?
POKRAČOVANIE NABUDÚCE