Andrews 1. časť

22. srpna 2012 v 8:28 | Lisi |  Príbehy (trochu vymyslené a trochu pravdivé)
Rozpráva Josephyn...
Zobudila som sa na buchot, vstala som z postele a čo najpomalšie som došla ku dverám. "Mami?"- Zakričala som. Zrazu som si spomenula, mama mi balí veci. Mám síce už dvadsať rokov, no stále mi rodičia pomáhajú, práve dnes sa sťahujem. Keď som mala zbalené úplne všetko, rozlúčila som sa s rodičmi. "Josephyn, v dome už máš nábytok, len ešte musíš zavolať maliara..."- Povedala mama a objala ma. Vyšla som von a zakývala im, nasadla do auta a pozerala na môj "starý dom", ani som si neuvedomila, že už sme zaparkovali, pozerala som sa všade možne a až po chvíli som vystúpila. "Tak tu budem bývať?"- Opýtala som sa šoféra no ten len pokrčil plecami. Potom odišiel a ja som pokojne prišla k dverám, keď som vošla dnu, zbadala som tie nevymaľované steny a hľadala telefón. Aha, tu je.
"Ehm... Dobrý deň, vy maľujete steny v domoch, že?"
"Áno, my sme maliarska spoločnosť..."
"Áno, áno... Potrebujem vymaľovať dom, kedy by ste tak mohli príjsť? Mne to vyhovuje aj teraz."
"V poriadku, ale teraz máme veľa ľudí, určite sa ešte dnes zastavíme."
"Ďakujem."
"Tak na ktorej ulici bývate?"
"Aha, samozrejme... na Petúnovej 21."
"Dobre, dovidenia!"
"Dovidenia."- Zložila som telefón a urobila si skvelé makaróny so syrom. Čakala som na maliara strašne dlho, až bolo sedem hodín a tak som si povedala, že si pôjdem pospať. O deviatej v noci zazvonil zvonček pri dverách. Vstala som a v pyžame som prišla ku dverám. Bol tam muž s nejakou taškou ktorú si položil na zem, bol to maliar.
"Prepáčte, asi som vás zobudil, ale tá pani, čo to vlastní vám že vraj sľúbila, že to bude ešte dnes... že mám príjsť ešte dnes..."- Vyzeral byť veľmi unavený, tak som mu spravila kávu a potom sme sa rozprávali o všetkom možnom, potom sme si pozreli telku a on maľoval niektoré izby a potom som zistila že je ráno. Vyšla som na záhradu, do vírivky a povedala som mu, nech sa pridá
.
A ako sme sa tam rozprávali, zrazu mi povedal "Slečna, máte rada zvieratká?" "Áno mám, prečo?" "Pretože som počul o jednej úžasnom útulku, je to ako hotel pre zvieratká, niečo také luxusné... A tam je jeden kocúr, ktorý by potreboval majiteľa..." "No... ja neviem. Potom sa rozhodnem." "Dobre, tak ja pôjdem, len sa prezlečiem, dovidenia!"
Obliekla som si pracovný odev a dokonca som pripravila misku pre mačku, rozhodla som sa, že si zvieratko adoptujem. No, tak som sa ešte spýtala, ako sa volá a on povedal, že David Jonson. Odišiel. Telefonovali sme spolu niekedy tak, dlho, že až. A kúpila som si kocúrika Sultána.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lucííík♥ lucííík♥ | Web | 26. srpna 2012 v 15:56 | Reagovat

skvělej komix :) ale chtělo by to si nastavit lepší kvalitu ve hře ;-)

2 Lisi (adminka blogu) Lisi (adminka blogu) | 27. srpna 2012 v 10:30 | Reagovat

Nejde :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama